Skoro celý mesiac som bez možnosti pozerať televízny program. Teda ak nerátam 3x STV a 2x Joj v digitálnom vysielaní, ktoré som dokázal naladiť aj bez antény vďaka bývaniu s priamym výhľadom na Kamzík. Nič vážne sa mi nestalo, ani nemám pocit, že by mi niečo ušlo. Iba ma bolia oči a celá horná časť tela od náhradnej drogy – každovečerného hrbenia sa nad klávesnicou.
Od zajtra hrozí, že večerné posedenia pred bedňou sa obnovia – ohlásil sa kuriér, na ktorého rodina túžobne čaká. A čochvíľa bude olympijský hokej. Tak treba rýchlo napísať niečo do blogu, kým sa dá. Hoci aj o bežných životných trápeniach.
Trápenie prvé
Nášmu milovano-nenávidenému molochu T-Com trvá takmer mesiac, kým je schopný dodať náhradu za pokazený magio box. Ale faktúry (v plnej sume, samozrejme) posiela presne ako švajčiarska pošta. Ani by som sa nad tým nevzrušoval, keby sa ten magiobox dal zohnať u niekoho iného a keby som nemal dvojročnú zmluvnú viazanosť, počas ktorej musím držať hubu a krok, hoci dohodnutú službu nedostávam.
Košické call centrum funguje perfektne, chlapci a dievčatá na telefóne sú väčšinou milí. Až na to, že ich kompetencie sa začínajú aj končia ubezpečovaním zákazníka, že jeho problém je zaevidovaný v počítači a tým pádom vyriešený. Čo už. Budem riešiť až pred koncom zmluvnej viazanosti, teraz by námaha nebola úmerná efektu.
Trápenie druhé
Po vyše desiatich rokoch sa mi pokazili topánky na bežky. Neopraviteľne. Aj lyže už majú svoje odslúžené, navyše sú s takým typom viazania, na ktorý už topánky dnes nezoženiete (BRN – Botas Racing System, ak to niekomu niečo hovorí). Tak som sa rozhodol pre kompletný apgrejd. A že jednou ranou zaobstarám nový výstroj aj pre dcéru.
Celkom som sa tešil, pripravený obetovať celú voľnú sobotu. Nakupovanie športových vecí je jediný druh nakupovania, ktorý mi nepôsobí utrpenie. Obehal som všetky bratislavské športové obchody a absolvoval sibírsku rely na snehom zafúkaných rakúskych cestách. Obetoval som piatkový večer, celú sobotu a časť pondelka. K tomu som po večeroch na nete študoval rozdiely medzi korčuliarskymi a klasickými bežkami, výpočtom správnej dĺžky podľa hmotnosti a podľa výšky lyžiara, medzi turistickými a back country topánkami, viazacími systémami SNS Profil, SNS Pilot, NNN R3, NNN T4 a NNN BC. Výsledok? Mám lyže, nula topánok a nula viazaní.
Nielenže som nenašiel obchod, v ktorom by sa na jednom mieste dal kúpiť kompletný set, nedokázal som si ho poskladať v celej zasneženej Bratislave plus pohraničné Rakúsko. Nie preto, že by som bol prieberčivý. Aj keby som bral hocičo, topánky veľkosti 43 (to je bežná mužská deviatka, aby bolo jasné) jednoducho nemali. A keby aj náhodou mali, nemajú k nim zodpovedajúce viazanie.
Pre dcéru som nakoniec zohnal lyže a topánky, viazanie som jej objednal z Česka. Dúfam, že sneh vydrží, kým tovar príde. Ja som na tento rok zrejme už s bežkovaním skončil. Topánky cez internet kupovať nemienim. Takto dopadne človek, ktorý je v strede lyžiarskej sezóny, v krajine zmietanej krízou, ochotný minúť cca 500 svojich ťažko zarobených a tvrdo zdanených éčiek na zimnú športovú výstroj.